(pseudo)haiku (alebo len . .. trojveršia)
5. decembra 2021 13:46,
Prečítané 1 698x,
Michal Dubovický,
Nezaradené
tu je teplo
tam je chlad
veselo si kráčam
konečne sneží
mi vo veži
šialene smutný sen
voniam sebou
trochu tebou
sprcha sa desí
ihličie prší
kapor na víne
je v tom nevinne
osamelý figovník
džavotom detí
sa zlomil
dva páry očí
zatvorené okno
na ne hľadí
pokrivené vetvy stromov
zahľadené do seba
vietor na ne dýcha
autobus vzdychol únavou
ideme do kopca
zbytočný deň začal
zbytočný deň končí
posledný ťah štetcom
ideme spinkať Michal
na tvári rúško
bez úst a nosa
konečne niekam patrím
dve dlane
je smiešne málo
na (tak) veľkú lásku
ranné maznanie
smrteľné objatia
rebrá radosťou praskajú
unavený vankúš
so strachom počúva
zakázané slová
v unavený deň
začínam opäť svoje
hovory k tebe samému
v šerosvite kuchyne
rozvarené cestoviny
snívajú svoje al dente
06.01.2022
Posledný deň v roku. Skutočne posledný a nie ostatný. Je Silvester. Poloprázdna električka ma ospanlivo unáša na Hlavnú stanicu. Akýsi som dnes viacej precitlivelý. Na všetko: na hrkotanie podvozku, na škrípanie koľajníc, ale hlavne na príliš hlasné telefonovanie. So zaťatými päsťami to zvládam. Vďaka výraznému sopránu som dokonale oboznámený s predmetom hovoru. [...]
29.12.2021
Akosi sme zosuchároveli. Akosi prestávame byť ľuďmi. Ľuďmi v zmysle spoločenských trkotajúcich živých bytostí. A keď o tom píšem už aj ja, vrodený a získaný introvert, bude to asi naozaj tak. Nikdy som nemal rád príliš uvravených ľudí. Ale spoločenská zdvorilosť, úsmev a občasné prehodenie niekoľkých milých slov, mi naozaj chýbajú. Ani si to neuvedomujeme, ale [...]
21.10.2021
Všetci vravia dnes už „freedom“, len Rudolf Sloboda. Všetci sme boli od hanby červení, len Zuzana Fialová. Všetci boli krajčíri, iba Rudolf Shuster. Obdivoval som na strome lišajník, len Šaňo Mach. Všetci sú klauni, len Tibor Gašpar. Všetci sme boli suchí, len Juraj Mokrý. Všetci chlapci chcú byť opravári, len Michal Kováč. Každý obdivoval majestátny dub, len Ján [...]
Celá debata | RSS tejto debaty