Posledný deň v roku. Skutočne posledný a nie ostatný. Je Silvester. Poloprázdna električka ma ospanlivo unáša na Hlavnú stanicu. Akýsi som dnes viacej precitlivelý. Na všetko: na hrkotanie podvozku, na škrípanie koľajníc, ale hlavne na príliš hlasné telefonovanie. So zaťatými päsťami to zvládam. Vďaka výraznému sopránu som dokonale oboznámený s predmetom hovoru. Keď po niekoľkýkrát počujem wow alebo wooow, začínam škrípať aj ja, zubami. Skrsne vo mne kacírska myšlienka vystúpiť skôr a oslobodiť sa od utrpenia a svedectva prznenia slovenčiny. Našťastie mladá slečna s buldočkom a mobilom pritlačeným k ušnému boltcu, ktorú som si dôkladne a jedovito premeral od hlavy až po päty, vystupuje. Ďakujem, to je ale úľava. Oslobodená myseľ začína dumať.
Všimol som si to už viackrát, ale otázku som si položil až teraz. Prečo tak často používame, lepšie povedané nadužívame cudzie výrazy, teda väčšinou anglicizmy? Chápem, keď niekto vďaka dlhému pobytu v zahraničí alebo práci v cudzom prostredí pozabudne niekedy slovko, dve a vyjadrí sa v angličtine. Podobne v prípade odborných výrazov, ktoré sa nedajú preložiť do slovenčiny. Bohužiaľ, častokrát poslovenčené anglické slová používajú ľudia, ktorí tento cudzí jazyk vlastne vôbec neovládajú. Akosi si začínam už aj zvykať. Dôstojne pretrpím výrazy ako napr. sejvni si to, vydilítuj to, tímbilding, dovolenkový trip. Ale minule znova: dievčinka v električke sa cez mobil pýtala: – A kde sa mítneme? To už nepotrebuje komentár. Mám jedného známeho, s ktorým je to ešte horšie. Ten, keď napríklad počuje, že si ideme urobiť „break“ (v zmysle prestávky), dostáva astmatický záchvat. Čo sa nedá preložiť, čert to ber. Chápem, je to viac sexy, ten čo tak vraví, pôsobí svetáckejšie.
Možno bude niekto prekvapený, ale slovo wow je dokonale preložiteľné. Foneticky aj graficky. Wow je vyjadrenie prekvapenia, údivu, radosti alebo úspechu. V slovenčine povieme „fíha“. Čím je prekvapenie, radosť väčšia, tým je wow dlhšie, teda napr. woooooow. Podobne v slovenčine, pridáme medzi písmená „f“ a „h“ primerané množstvo mäkkých „í“. Napríklad vyhrám literárnu súťaž, slovenskú samozrejme – povedať v tomto prípade wow, by bolo prinajmenšom tristné. Preto treba veselo vykríknuť fííííííha. Ja osobne odporúčam používať fíha pri pozítívnom prekvapení, radosti. V opačnom prípade používam slovo „fúha“. Rovnako ako pri fíha, môžeme dopĺňať primerané množstvo dlhého „ú“ a foneticky slovo natiahnuť podľa situácie. Ak dostanete nečakane po papuli, nehanbite sa a smelo zvolajte: „Fúúúúúúúúúha!“
Čo na záver? Nie veľa. Bol by som rád, keby všetci, ktorí túto moju úvahu prečítali až do konca, začali používať naše slovenské fíha a fúha namiesto cudzieho wow. Len si predstavte, keď budete vo väčšej spoločnosti a náhle zvoláte len tak od radosti fíííííííííííííííííííííííííííííííííha!
To bude teda „cool“.
Čo tým chcel básnik povedať? ...
https://slovnik.juls.savba.sk/?w=inkluzia&am…... ...
Vy tu píšete ako mladí ľudia používajú... ...
ôu. Well, good 4 U sir. God bless U :) ...
Celá debata | RSS tejto debaty