(pseudo)haiku (alebo len . .. trojveršia)

5. decembra 2021, Michal Dubovický, Nezaradené

tu je teplo

tam je chlad

veselo si kráčam

 

konečne sneží

mi vo veži

šialene smutný sen

 

voniam sebou

trochu tebou

sprcha sa desí

 

ihličie prší

kapor na víne

je v tom nevinne

 

osamelý figovník

džavotom detí

sa zlomil

 

dva páry očí

zatvorené okno

na ne hľadí

 

pokrivené vetvy stromov

zahľadené do seba

vietor na ne dýcha

 

autobus vzdychol únavou

ideme do kopca

zbytočný deň začal

 

zbytočný deň končí

posledný ťah štetcom

ideme spinkať Michal

 

na tvári rúško

bez úst a nosa

konečne niekam patrím

 

dve dlane

je smiešne málo

na (tak) veľkú lásku

 

ranné maznanie

smrteľné objatia

rebrá radosťou praskajú

 

unavený vankúš

so strachom počúva

zakázané slová

 

v unavený deň

začínam opäť svoje

hovory k tebe samému

 

v šerosvite kuchyne

rozvarené cestoviny

snívajú svoje al dente