Kto nie je teplý, nech hodí kameňom . . . .

26. februára 2014, Michal Dubovický, Nezaradené

V súčasnosti sa veľa hovorí a píše (napríklad aj v súvislosti s prezidentskými voľbami) o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia a o adopciách homosexuálnymi pármi. Z tejto problematiky sa stalo politikum so všetkými možnými spôsobmi presadzovania cieľov, ktorých súčasťou je aj lobbing (úžasný výraz tzv. homolobbing). Nechcem prilievať olej do častokrát ohnivých diskusií niekedy plných invektív. Len sa chcem pozastaviť nad jednou zaujímavou skutočnosťou.

Fascinuje ma prostota, až určitá sprostota, niektorých, častokrát inteligentných a vzdelaných ľudí, ako sa dokážu jednoznačne ohradiť, vyčleniť, šmahom ruky odsúdiť a v najlepšom prípade aspoň neakceptovať homosexualitu a homosexuálov. Homosexualita je pritom úžasný fenomén. Pre niekoho celoživotná trauma a utrpenie, pre niekoho požehnanie. Homosexualita je s ľudstvom od jeho vzniku. Vyskytuje sa bežne aj vo zvieracej ríši. Existencia homosexuálne orientovaných jedincov má pravdepodobne svoj biologický význam. Problémom sa stáva až v ľudskej spoločnosti, kde sú jasne definované partnerské zväzky heterosexuálnych osôb. Nebudem ďalej rozmieňať na drobné. Čo veta, to námet na siahodlhú diskusiu. Len jedna poznámka.

Homosexuáli nevznikajú samoplodením, nerastú v lese ako drevo. Rodia sa spojením (väčšinou z lásky) muža a ženy, teda heterosexuálneho páru. Nedokážem pochopiť argumentáciu a výhrady typu, čo chcú tí „teplí“. Dá sa vyčleniť a hovoriť o tých „iných“ Maďaroch, Židoch, Rómoch alebo aj Záhorákoch. Homosexuáli nie sú tí „iní“. Sú naši. Kresťania, ružolíci katolíci, Slováci a Slovenky (aby som udrel na národnú nôtu). Postaviť sa pred ľudí s výrazom apoštolského nuncia a hovoriť o tých „iných“, v niektorých prípadoch ich posielať na liečenie a prinajlepšom ich so zaťatými škrípajúcimi zubami akceptovať, považujem, použijem radšej eufemizmus, za nesprávne. Pravdepodobnosť, že sa v akejkoľvek rodine narodí malilinkatý homosexuál nie je nulová. Čo potom, keď vyrastie, dospeje a začne žiť podľa toho, ako mu to bolo dané. To bude radosti. Dáme ho liečiť, odvrhneme ho, nebudeme mu na Vianoce kupovať darčeky? Ja viem, žijeme takú  komplikovanú a komplexne chaotickú dobu. Je nemysliteľné, aby sa niekto dopredu zamýšľal nad tým, že môže mať homosexuálneho potomka. Ale, mali by sme na to byť pripravení. Môže sa stať, stáva sa to a stane sa to. Verte mi. Uvítal by som viacej rozumu a pokory od všetkých a hlavne od tých, ktorí rozhodujú. Týka sa to aj ich.